Určite ste už zažili deň, kedy ste sa cítili pod psa alebo ste sa skrátka necítili vo svojej koži. Možno ste sa zle vyspali alebo sa vám už od rána nedarí. Aj vy ste sa niekedy zamysleli nad tým, prečo sa Budhisti neustále usmievajú a aj keď Číňania pracuú za minimálnu mzdu, cítia sa byť šťastní a motivovaní? Táto otázka ma zaujímala už naozaj dlhú dobu, no doposiaľ som jej nejak nevenovala pozornosť. Dalo by sa povedať, že som si popri toľkých povinnostiach nedovolila myslieť na množstvo zbytočností, a tak sa mi táto myšlienka postupne strácala z mysle. Keď som však začala chodiť na Čínštinu, opäť sa mi vynorila, avšak teraz som sa rozhodla venovať sa jej.
V tom mi pomohla aj táto kniha, nakoľko som pochopila, že Číňania a vo všeobecnosti budhisti rozmýšľajú o živote úplne inak, ako my. Dovolím si dokonca konštatovať, že sa mi ich zmýšľanie páči oveľa viac a ľutujem, že som v týchto myšlienkach nevyrastala.
Prvou a veľmi veľkou zmenou je najmä to, že oni žijú pre okamih a nie pre budúcnosť. Samotné myšlienky sú úplne odlišné. Darmo si my hovoríme, že by sme tak mali žiť, keď tak v skutočnosti nežijeme. Ale oni tak naozaj žijú a riadia sa tým. Okamih však neznamená deň, ale daný moment. Teda ak jem, tak myslím na jedlo, prežúvanie, chuť a nie na to, čo budem robiť zajtra, čo sa musím učiť alebo čo budem robiť na večeru. Sústredím sa na danú situáciu a na všetko, kde sa práve nachádzam. To sa však netýka iba jedla ale celého života, ktorý je podstatne obšírnejší.
Ďalšou veľmi zaujímavou myšlienkou je myslieť na seba, ale aj na druhých. Respektíve neobmedzovať ostatných, byť nápomocný a zároveň sa sústrediť aj na svoje šťastie a nerobiť nič, čo by ubližovalo mne alebo ostatným.
V knihe je však oveľa oveľa viac myšlienok, na ktoré by sa mal človek zamerať a predovšetkým by si ich mal porečítať, preto si dovolím povedať, že túto knihu odporúčam naozaj každému, kto si chce zmeniť svoj osobný svet.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára