Anotácia
Autorka vyrůstala v poklidné krajině uprostřed divoké přírody Utahu, ale přesto její dětství zdaleka pokojné nebylo. Za zbožnými fasádami obyvatel mormonského města se skrývala čirá hrůza. Teal, dívenka nadaná mimosmyslovými schopnostmi, v nich budila strach a nelibost. A už v útlém dětství upoutala pozornost člověka, který pod maskou úctyhodného občana ukrýval pravou tvář sadistického devianta. V jeho rukou vytrpěla nekonečných třináct let brutálního zneužívání. Když se jí konečně podařilo uprchnout, byla z ní zlomená, bezmocná bytost na pokraji sebevraždy, plná bolesti a nenávisti k sobě.
Jenže se nevzdala. Započala svou cestu z propasti zoufalství, z nejhlubší temnoty... až se nakonec, krůček po krůčku, vynořila na světle. Naučila se milovat nejen ostatní, ale i sebe. Naučila se odpouštět a zvítězila. Dnes učí jiné po celém světě, jak se i oni mohou naučit mít rádi sami sebe.
Osobné hodnotenie
Kniha je naozaj úžasne písaná a aj keď mi čítanie trvalo trocha dlhšie ako som predpokladala, je naozaj vynikajúca. Veľmi sa mi páči a naozaj nedám dopustiť na voľný, jednoduché a príjemné rozprávanie, aj keď je celková téma tejto knihy tak výrazná a hlavne silná.
Samotná kniha nám dokazuje, že je jedno z akej vrstvy sme prišli. Aké sme mali zázemie a čo hovoria druhý. Ak niečo chceme dosiahnuť, tak to aj dosiahneme. Mojim veľkým prekvapením bolo najmä to, že ide (konečne) o knihu, ktorá nepopisuje iba to, ako by sa všetko malo stať a pod., ale celá kniha je príbehom mladej a nádhernej ženy, ktorá si išla za svojím snom. A čo viac, táto postava je živá, reálna a príbeh vonkoncom nie je vymyslený.
Už som potrebovala, aby mi takáto kniha prišla do života. Napriek tomu, že moje rodinné zázemie nie je zlé (ale samozrejme sú v ňom občas hádky ako to už býva v každej rodine), moja vôľa a hlavne moja láska k sebe samej je veľmi nízka. Moja nedôvera v seba samú vyústila niekedy až do takých rozmerov, že som prišla o ľudí, na ktorých mi nesmierne záležalo. Žiaľ, odišli z môjho života a aj keď sa akokoľvek snažím, už sa nevrátia. A ani sa im nedivím, pretože pri pohľade do minulosti viem, čo som spravila zle a ešte sa im niekedy aj čudujem, že neodišli odo mňa skôr. Som však presvedčená, že ak sa moja sebaláska zväčší a aj oni uvidia, že som nový a úplne iný človek, budú opäť pripravený nadviazať so mnou kontakt.
Podobným príkladom zo života sú napr. skúšky. Ešte nemám výsledok, no po skúške sa necítim dobre a nemám pocit, že by to mohlo byť aspoň E. Moja reakcia (napriek tomu, že som v prvom ročníku) ježiši, aká som hlúpa, teraz nespravím ďalší a ďalší pokus budem to prenášať do druhého ročníka tam to taktiež nespravím a vyhodia ma zo školy a,.... A odrazu som o 1-2roky popredu no moje myšlienky sú iba pesimistické.
Táto úžasná žena mi ukázala, že je jedno či ma v škole šikanovali, alebo kto všetko mi v živote chýba. Podstatné je, čo si o sebe myslím sama, pretože tieto myšlienky sú najsilnejšie a privolávajú tak k sebe veci podobné. Je predsa nemožné, aby ma niekto miloval, keď sa nemilujem sama. Pretože prvotná láska musí vychádzať z nás.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára