Človek je už od mala bombardovaný množstvom informácií. Kedysi to tak však nebolo. Naši predkovia nemali počítať. Nemali internet. Mali iba knihy a kedysi dokonca ani to. Nemuseli sa toľko orientovať na rôzne veci. Neboli obklopení toľkými informáciami. Nemali plnú hlavu vecí, ktoré musia spraviť a ktoré sú im v podstate z dlhodobého hľadiska zbytočné.
Práve vtedy by sme mali siahnuť alebo skôr poslúchnuť náš vnútorný kompas. Ten nám totiž hovorí to, čo je pre nás správne. To, čo je pre nás vhodné a čo je naše životné poslanie.
Nemôžme sa však zľaknúť, nakoľko pri našom vnútornom skúmaní natrafíme aj na negatívny pocit, ktorý poznáme pod pojmom strach. Človek je tvor, ktorý sa neustále mení, formuje a zdokonaľuje. No strach chce presne to, aby sme stáli na jednom mieste a náš vnútorný kompas alebo vnútorný hlas nikdy nenašli. Povedzme si úprimne. Ak ste niekedy hrali Simsa. Koľkokrát si váš simík zvolil vlastnú cestu a vy ste mu ju vyškrtli, že chcete aby robil niečo iné? A takto podobne funguje aj strach. Človek vie kam ísť, no strach sa snaží mu jeho cestu prekaziť a ostať v bode ničoho. Kde síce nič nehrozí, no zároveň tam ani nie je nič, z čoho by sa človek mohol tešiť.
O tom ako sa však k tomuto vnútornému kompasu dostať a ako ho počúvať sa však dozviete až v knihe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára